Ako liečiť poruchu depersonalizácie: rozvoj osobného príbehu

Harris Harrington vám ukazuje kľúčovú techniku ​​na odstránenie hlbokých príčin DP.

V tomto článku sa zameriavam na jednu z techník, o ktorých hovorím vo svojom programe Depersonalization Recovery: Total Integration Method. Táto technika opisuje osobný príbeh. V mojom programe sa podrobnejšie venujem tomu, ako to skutočne urobiť. Dúfam, že v tomto článku vyjadrím dôležitosť vyriešenia vašej traumy (zdroj vášho DP) prostredníctvom napísania vášho životného príbehu. Na neurobiologickej úrovni to môže integrovať fungovanie mozgu, a tým vyriešiť disociáciu.
Depersonalizačná porucha je disociatívna porucha. Je to automatická disociačná reakcia na nevyriešené traumy. Je to spôsob, ktorým mozog dokáže vytlačiť traumu z vedomia. (pozn. Ivan, vnímam to trošku inak: Disociačná reakcia je úteková stresová reakcia z nepriateľského prostredia, duševný útek z hmotného sveta. Trauma vyriešená útekom do ďaľšej traumy, a tou je DP/DR. Tu sú 4 možnosti: Žiť v tejto traume, utlmovať ju fyzickou cestou ak je účinná, utiecť z nej samovraždou, alebo sa z nej vyliečiť, čo znamená vyriešenie tráum, pred ktorými sme utiekli do DP/DR.)
 
V tomto nepokoji majú ľudia pocit, že nie sú skutoční. Majú pocit, že nežijú svoj život.
Prečo je to? Nehovorí nám porucha depersonalizácie niečo o ľudských bytostiach všeobecne, o samotnej povahe ľudskej osobnosti? Ako by mohli túto poruchu zažiť milióny ľudí na celom svete?
Je to preto, že porucha depersonalizácie a derealizácia sú navrhnuté do ľudského mozgu ako potenciálne spôsoby riešenia bolesti. (pozn. Ivan: Útek od bolesti do DPDR, duševné oddeľovanie sa od bolesti, od sveta, v ktorom sa nachádza.)
Ľudský mozog je skutočne úžasné stvorenie. Môžete ho považovať za švajčiarsky vojenský nožík, ktorý pozostáva z mnohých rôznych funkcií. Jedným z prepínačov švajčiarskeho nožíka v mozgu je depersonalizácia a derealizácia. Toto je prepínač ktorý funguje na akýkoľvek ľudský mozog, keď sme nespracovali svoju bolesť.
Čo to znamená mať „nevyriešené traumy“? Čo to znamená cítiť sa oddelený od nášho vlastného života, cítiť sa odrezaný od seba samého? Prečo by náš mozog vyvolal tieto pocity?
Aby sme pochopili tieto otázky, musíme pochopiť, ako ľudský mozog spracováva informácie. Ako teda ľudia spracúvajú informácie?
 
Aké knihy tvoria najväčšiu časť v kníhkupectve? Beletria. Prečo je to tak? Prečo ľudia chcú čítať príbehy?

Zamyslime sa nad najpopulárnejšími náboženstvami na svete. Kresťanstvo, islam, budhizmus a hinduizmus. Čo je jadrom všetkých týchto náboženstiev, ktoré ovplyvňujú životy miliárd ľudí na našej planéte?
Jadrom všetkých týchto náboženstiev sú príbehy o ľuďoch, najmä príbehy o zosobnených božstvách, guruoch alebo duchovných vodcoch. Náboženstvo má s beletriou veľa spoločného, ​​pretože väčšina správ je obsiahnutá v príbehoch.
Keď si uvedomíte, že aj napriek príchodu vedy je hlavným spôsobom akým ľudia spracúvajú informácie rozprávanie, radikálne to zmení spôsob akým by sme mali myslieť na poruchu depersonalizácie. Ľudský mozog je navrhnutý tak, aby spracovával informácie predovšetkým prostredníctvom rozprávania, príbehu. (za každou DPDR je životný príbeh, ktorý ju spôsobil, pozn. Ivan)
V mojom videoprograme venovanom depersonalizácii hovorím o vývoji osobného príbehu ako o spôsobe písania o vašej emocionálnej traume, prekonaní bolesti a vyliečení sa z depersonalizácie.

Zopakujme teda otázku, prečo dochádza k depersonalizácii, keď máme nevyriešenú traumu? Čo to znamená mať „nevyriešené“ traumy? Ako môže dôjsť k „vyriešeniu“ traumy? (treba sa vrátiť z útekovej, ochrannej zóny DPDR k traumám ktoré ju spôsobili, a vyriešiť ich v duchu ináč ako útekom, pozn. Ivan)
Trauma sa nevyrieši, keď je pre nás príliš bolestivé na ňu myslieť alebo „vedome ju spracovať“. Ak je teda depersonalizácia spôsobená vytlačením informácií z vedomého vedomia (najmä informácií o traumatických skúsenostiach a aspektoch nášho ja), potom logicky vyplýva, že musíme o traume znova premýšľať. Traumu musíte priniesť späť do vedomého vedomia. (Vrátiť sa k traume a spracovať ju tak, aby sme už z nej traumu nemali. Nestačí ju prijať chladným rozumom, ako keby sa nás netýkala, musíme ju prijať na spracovanie celou svojou bytosťou, pozn. Ivan)

Aby ste sa zbavili depersonalizácie a derealizácie, musíte spracovať informácie týkajúce sa traumatických zážitkov.

Ale nezabudnite, aký je hlavný spôsob, akým ľudia spracúvajú informácie? Príbehy!!!
Čo to znamená? To znamená, že musíme napísať Váš príbeh! Áno, tak banálne ako to znie, žite príbeh. Depersonalizáciu môžete považovať za chýbajúce stránky v románe vášho života. Keď vyplníte chýbajúce stránky, budete sa cítiť znova prepojení so svojím životom.
Keď píšete o svojich skúsenostiach, doslova znovu vlastníte svoj život. Repersonalizujete sa, keď sa cítite prepojení so svojím životným príbehom, keď získate späť svoju úlohu hlavného vedúceho. Uvidíte, ako ste sa dostali tam, kde ste dnes. Spočiatku jednoduchý výstup našich autobiografických detailov môže byť nesmierne terapeutický. Vytvorením príbehu dokážete skutočne pochopiť svoj život a svoje ja.

Ľudia s depersonalizáciou sa cítia oddelení od všetkého. Necítia sa skutoční. Celý deň premýšľajú o existenciálnych problémoch, o svojom živote však príliš nepremýšľali ani sa ho nesnažili pochopiť.

Keď ľudia chodia na terapiu, väčšinu času sa jednoducho učia veci o sebe, o ktorých nikdy predtým nevedeli. Doslova prinášajú aspekty svojich skúseností do vedomého vedomia. Možno si nikdy neuvedomili, ako ich správanie ovplyvnilo iných ľudí, alebo prečo stále znovu a znovu zažívajú rovnaké problémy.

Vyškolený terapeut im pomáha v podstate budovať rozprávanie ich života ústne prostredníctvom pokračujúceho rozhovoru, dozadu a dopredu.

Tento proces môžete absolvovať omnoho efektívnejšie napísaním krátkeho prehľadu svojho života, zameraním sa na svoje emócie, ako sa vaše myslenie v priebehu času zmenilo (metakognícia) a vzájomným prepletením týchto prvkov. To zvyšuje vašu schopnosť sebareflexie. Svoj životný príbeh potvrdíte jednoduchým zapísaním.

Zmyslom môjho videoprogramu je poskytnúť vám obrovské množstvo informácií, ktoré vám môžu pomôcť pochopiť vaše traumy. Keby ste sa pokúsili napísať svoj príbeh bez vzdelania v psychológii, mali by ste problémy určiť veci ako spoluzávislosť, emočné zneužívanie a rôzne prvky porúch osobnosti.

Akonáhle sa dozviete o svojej traume, musíte o tom písať.

Potom budete znova vlastniť svoje skúsenosti a svoj zmysel pre seba.































































































 
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one