Dieťa si počas života vytvára citové väzby na ľudí a prostredie okolo seba. Spája ich so sebou, s tým ako sa cíti. Na to aby tieto citové väzby neboli popretŕhané, musia byť stabilné, t.j. nemeniť sa k horšiemu. Ak sa dieťaťu vytvorí pozitívny citový svet, a blízky čo ho vytvárajú ho zrazu zmenia, nastáva šok, panika, trauma, citová dizharmónia, znecitlivenie, atď. Zmena citového naladenia, zrušenie citového naladenia. Strata osobnosti, časti svojej osobnosti, depersonalizácia a následná derealizácia. Prerušenie citovej zložky svojej osobnosti k blízkemu vonkajšiemu prostrediu. Ostane len jadro sebauvedomenia oddeleného od ostatného. Je to neprirodzený stav pre sebauvedomenie (osobnosť), pretože sa tak človek stáva uväznený v sebe samom, čo je veľmi malý priestor pre existenciu, ide o zmrštenú osobnosť, a tam kde je niečo zatlačené do veľmi malého priestoru, vzniká úzkosť a napätie. Sydróm derealizácie a depersonalizácie je prejavom sklamanej, citovo zmrštenej osobnosti. Ako obnoviť citovú zložku osobnosti smerom k vonkajšiemu prostrediu? Treba začať od posledného následku DP/DR procesu, a tým je napätie. Keď spadnete z bicykla, tiež začínate nápravu od posledného následku, čiže pokúsite sa vstať. Treba sa pokúsiť uvoľniť napätie. Uvoľnením napätia umožníme našej osobnosti viacej prenikať do prostredia ktoré nás obklopuje. Uvoľnením napätia slabne úzkosť, pretože zmrštená osobnosť sa uvoľňuje do priestoru. Už nie je zúžená, pretože stlačenie pominulo. Uvoľnilo sa. Uvoľnením napätia mizne úzkosť, miznutím úzkosti derealizácia (nedostatok sebarealizácie) a depersonalizácia (nedostatok seba samého). Po tejto ceste postupne nastane obnovovanie citového vzťahu s okolitým prostredím, čiže so svetom a sebou samým. Šťasnú cestu:))







































































 
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one