Aj derealizácia je nepríjemná len vtedy, keď ju považujeme za nepriateľa a bojujeme proti nej. Keď sa človek poreže, chvíľu ho to nebolí, adrenalín je v tom mieste ako anestetikum a dáva nám možnosť ošetriť si to, potom to už začne bolieť, ale to už zvládneme, máme to ošetrené. Ak by tam to anestetikum na chvíľu nebolo, mali by sme to horšie, ťažšie. Ak nás prepadne psychické zranenie, tiež tam vstúpi adrenalín ako anestetikum. Umŕtvi dušu keď je emócia príliš silná. Derealizácia je prejavom duševného anestetika. Problém nastane keď človek nepochopí že ide o anestetický prejav v duši, zľakne sa a bráni sa mu. Treba sa mu poddať, nech urobí čo treba. Je to symbiotický spoločník, ktorému treba dôverovať. 
Funguje to veľmi dobre, už som v štádiu kedy je derealizácia veľmi príjemná:) 
Príjemná derealizácia vydrží, lebo som k nej zaujal správny postoj, spojil som sa s ňou a prijal som ju za svoju a mám ju rád.






















































































 
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one