Všimli ste si, že človek považuje niekedy za nepriateľa aj niekoho, kto ním nie je? Je to strach z neznámeho, čo vyvolá pocit ohrozenia a obrannú, respektíve útočnú reakciu. Rovnako pristupujeme aj k DPDR. Je to prirodzená fyziologická vlastnosť organizmu, ktorá nám zastrie vedomie, keď je pre nás vedomá situácia nepríjemná. Je to vlastne situačný pomocník. Problém nastane keď sa tohoto situačného pomocníka zľakneme, a začneme ho považovať za nepriateľa. Vtedy nastane prepólovanie zdravého fungovania. Strach z neznámeho spôsobí, že sa nám prepóluje psychika, a namiesto toho aby sme s radosťou prijali tohoto nášho situačného pomocníka, začneme sa mu brániť, zabránime mu, aby si splnil svoj účel pomocníka, a tak si nemôže splniť svoju užitočnú úlohu v danej situácii, a ostáva v nás zaseknutý dni, mesiace, roky, a niekedy aj celý život, pokiaľ mu bránime aby si splnil svoju úlohu ochrany nášho vedomia v situácii, ktorá už je dávno, dávno za nami. Tým že sme zastreté vedomie (DPDR) neprijali ako situačného pomocníka, ale ako nepriateľa, zabránili sme mu aby pominulo spolu so situáciou, ktorá ho spôsobila. Preto je dôležité, aby sme sa znova prepólovali do správnej psychiky, a prijali zastreté vedomia ako priateľa, nie ako nepriateľa. Ak by nás niekto pred spustením zastretého vedomia vyškolil v tom, že sa nám také niečo môže v živote stať, a že sa toho nemáme zľaknúť, ale považovať to za prirodzenú vec, z DPDR by sa nestal strašiak a najväčší nepriateľ, ale naopak, užitočný a prospešný pomocník.





















































































.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one