Ostať v kľude je veľmi dôležité (email Braňovi)

Ahoj Braňo:))
 
Ako sa máš? Už vnímaš DPDR ako liek? Či stále ako nepriateľa, chorobu, či obludu...
Ja som už v tom štádiu, že ju vnímam ako priateľa, prínos, liek, prirodzenú, užitočnú vec.
Celé je to o tom, či to vnímaš v súlade s prírodou, s tým ako sme nastavení, alebo to vnímaš s určitou zaužívanosťou postoja, napríklad že človek môže všetko, a nijako by sa to nemalo na ňom prejavovať. 
To som si myslel aj ja, preto mám DPDR už 45 rokov. Celý ten čas som bránil potenciálu tohoto lieku dať ma do poriadku. Ešte včera som bol v štádiu nie už bojového módu voči DPDR, ale útekového. Utiecť od DPDR je lepšie ako proti nemu bojovať, ale stále to nie je správny postoj v súlade s prírodou. Tým je pochopenie DPDR ako lieku proti traume, či šoku. Trauma či šok je prílišné psychické nabudenie v nepríjemnom slova zmysle, ktoré sa prejaví aj na fyzickej úrovni v podobe aktivity chemických procesov. Aj vedci dokázali, že niektoré časti mozgu sú oproti normálu príliš aktívne, druhé zas naopak. No a DPDR slúži práve na normalizáciu takéhoto stavu. Čo je príliš nabudené má utlmiť, aby sa to čo je príliš utlmené zasa normálne nabudilo. Čiže vytvoriť rovnovážny stav. Preto sa DPDR prejavuje ako umŕtvovač vedomia, aby potlačil čo je príliš nabudené, a tak dal možnosť oživeniu toho, čo je zasa potlačené. Preto ho treba poslúchať, a akceptovať ako najlepší liek, ktorý potrebujeme. Lenže my robíme pravý opak. Neboli sme naučení tomu, žiť v súlade s prírodou, čiže prirodzenosťou. Človek sa povýšil nad ňu, preto ju ani správne nechápe, a tak trpí aj keď nemusí. Odvrátili sme sa od prírody, od prirodzenosti, a tak to dostávame späť. Uvediem príklad: Niekto dostane chrípku. Trend je chodiť do práce, podávať výkon, zarábať peniaze, slúžiť mamonu. Takéto okolnosti nemajú radi keď niekto dostane chrípku, a tak aj s chrípkou chodíme do práce, podávame výkon, zarábame peniaze a slúžime mamonu. Toto považujeme za najlepšie riešenie v danej situácii. Prirodzenosť nám ale hovorí niečo úplne iné. Hovorí "prestaň pracovať, ľahni si a spi", k čomu nás vedie aj pocit ktorý cítime. My sa mu ale vzoprieme a ideme pracovať. Berieme tak potrebnú energiu liečebnému procesu, a tak sú následky nevyležanej chrípky veľmi nepríjemné. To isté robíme aj pri DPDR. Prirodzenosť nám velí akceptovať umŕtvenie, ktoré voláme DPDR, ale mi ho akceptovať nechceme, bojujeme proti nemu, či utekáme pred ním, lebo chceme podať výkon, pretože si myslíme, že tak to je správne. Nieje, to som si úplne istý. Prírodu treba poslúchať, pretože len tak môže byť náš život bez vady. 
Ráno som poslal Sabíne email, kde som jej o tom napísal. Chcem ho poslať Swamymu, takže ťa poprosím aby si mi ho preložil aj s nadpisom, Ďakujem:)) https://derealizacia.webgarden.name/rubriky/uzdravujuci-sa/ivan/ostat-v-klude-je-velmi-dolezite






































































 
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one