Návrat k normálnemu vedomiu môže byť tiež stresujúcim zážitkom. Viem o čom píšem, zažil som to. 
Keď sa mi vedomie behom sekundy začalo normalizovať, dostal som šok. Nečakal som to, nebol som na to pripravený. Bola to príliš veľká zmena, aby som ju mohol prijať. Za tie roky som si vybudoval derealizovanú osobnosť, respektíve osobosť v derealizácii. Táto osobnosť si žila svoj život v derealizácii. Jej snahou bolo dostať sa z toho, tak hľadala cestu von, čítala, študovala, prijímala, realizovala, a snažila sa pomôcť druhým, ak v tom videla zmysel. Raz ma internetový známy požiadal o radu pri alternatívnej metóde liečby rakoviny. Jeho mame sa vracala rakovina do ruky, hrozilo že bude metastázovať a tak súhlasila s názorom lekárov, že ju treba amputovať. Jej syn hľadal možnosti ako tomu zabrániť, a tak so mnou riešil otázky ohľadom vysokých dávok vitamínu C a iné možnosti. V tom čase som mal skúsenosť (čitateľskú), so spontánnymi vyliečeniami ťažkých rakovín vplyvom odpustenia, čiže vyliečením na psychologickej báze. Veril som im, a zdali sa mi veľmi efektívne, vzhľadom na popisované výsledky. Jedna vyliečená ponúkala ideálne podmienky na vyliečenie u seba doma niekde v moravských horách na báze ľudského princípu lásky, a nie biznisu. Tak som jej sprostredkovane cez syna písal emaily, nech to skúsi pred tým než si dá ruku odťať. Išlo o zubárku, ktorá bez pravej ruky nevie vykonávať svoju prax. Jej syn sa mi posťažoval, že nereaguje na to, lebo to je v rozpore s jej katolíckou vierou. Považovala to za ezoteriku, ktorú majú katolíci zakázanú. Nedokázal som ju emailami cez syna presvedčiť, že to nie je žiadna ezoterika, ale psychológia lásky a odpustenia, a tak som ho požiadal o osobné stretnutie s jeho mamou, ak s tým bude súhlasiť. Súhlasila, dohodli sme sa na konkrétnom dni. Kým ten deň nastal, prechádzal som sa u nás pri Váhu v lesíku, a počúval cez slúchatká audio knihu Cesta od Brandon Bays. Pri počúvaní som sa snažil aplikovať to čo radí, a zrazu sa derealizácia začala rozplývať. Behom sekundy, úplne nečakane. Je to šok, keď po 40 rokoch začínate vnímať normálne. Tak rýchlo ako sa derealizácia vytvorí, tak rýchlo aj zmizne. Je to otázka pár sekúnd. Šok u mňa nenastal z toho, že sa mi vracia normálne vnímanie, ale z toho, aké je odlišné od derealizovaného, a ako to mení celý život, celú osobnosť, úplne všetko čo sa vo vedomí, v duši nachádza. Mne sa v nej nachádzalo vedomie pomáhať druhým, a tu nastal zlom, prečo som návrat k normálnemu vedomiu zastavil, a nevyliečil sa tak. Normálne vedomie mi jednoznačne oznámilo, že nemám žiadnu schopnosť liečiť ľudí, a že osoba ktorej som sľúbil pomoc je úplne cudzia, a je nelogické aby som ju navštívil. Moja derealizovaná duša bola úplne nekompatibilná s normálnou. Keďže som bol ešte len na ceste k normálnej duši, mohol som sa z pozície derealizovanej duše rozhodnúť, či splním svoj sľub pokusu zachrániť ruku zubárke, alebo uprednostním svoje zdravie. Vedel som, že na zubárku mám len jednu šancu, a to v derealizácii, a moje zdravie mohlo počkať, však keď sa to podarilo teraz, tak sa to podarí aj na budúce. Podarilo sa mi ešte vrátiť k čisto derealizovanej duši, keďže som bol na hranici medzi normálnou a derealizovanou. Snažil som sa zapamätať čo najviac z procesu počúvania audio knihy, ktorý predchádzal naštartovanie normálneho vnímania, a pokračoval ďalej so svojím derealizovaným vnímaním. Navštívil som neznámu zubárku, prebral s ňou jej traumatický život, pokúšal sa vysvetliť princíp psychológie lásky a odpustenia nie len na psychickú, ale aj fyzickú stránku človeka, pokúšal sa jej vysvetliť, že tento princíp nemá nič s ezoterikou, konečný výsledok: Neuspel som, neprijala to, nechala si amputovať ruku. 
Po návrate z návštevy som sa na druhý deň naštartoval zopakovať úspešný návrat k normálnej duši. Všetko som sa snažil robiť najlepšie ako som si pamätal, no neuspel som. Nepodaril sa mi reštart k normálnemu vedomiu. Bol som z toho sklamaný a nešťastný. Silil som to, ale nešlo to. Ako sa hovorí, dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky, pretože tá voda, ktorá obmývala tvoje nohy vtedy, už je dávno preč, už ich obmýva iná voda, aj keď z tej istej rieky. Ten proces som už identicky nevedel zopakovať, a tak sa proces uzdravenia nekonal. Odvtedy prešli dva roky, a ja hľadám inú formu k uzdraveniu. Nechávam to na organizmus. Len sa mu snažím vytvoriť optimálne podmienky na to, aby to zvládol, aby sa mi za moju snahu odmenil. To isté prajem aj vám. Majte v sebe to najpríjemnejšie čo dokážate, to sú ideálne podmienky pre organizmus.  















































































































 
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one