Bol som závislý na mojej mame. Boli sme deti, mal som ju rád, sam o seba som sa nevedel postarať. Bol som predsa dieťa. Boli sme deti preto, lebo mám dvoch súrodencov. Mama bola prísna, direktívna, ale aj láskavá. Všetko muselo byť podľa nej, pokiaľ sme boli v jej dosahu. Otec bol veľmi nenápadný, a výchovu nechával na mamu. Robil si svoje. Keď som sa rozhodol v ten deň spontánne dobicyklovať k tete, uvedomoval som si svoju zodpovednosť vrátiť sa načas. Doma nevedeli kde som, a tak som nechcel žiadne problémy. Tomu bolo podriadené aj moje rozhodnutie napiť sa u tety vody a pokračovať späť domov. No nestalo sa. Teta ma zadržala a sľúbila, že dá vedieť kde som. Nedovolala sa a nastal problém. Zverte niečo dospelému. Ja ako dospelý by som neváhal zavolať na políciu, nech dajú vedieť kde som. To teta neurobila, a tak som nervózne čakal čo bude ďalej. Strýko mal motorku, a tak ma zobral domov. Tam sme prišli dosť neskoro na to, aby už nastal poplach kde som. Síce po mne ešte nevyhlásili celoštátne pátranie, ale práve sa k tomu schyľovalo. Privítanie nebolo príjemné a noc bola ťažká. Našťastie nebola doma mama, to by bol poplach ešte väčší. Prišla z roboty až neskoro v noci. Ráno ma privítala chladnokrvným oznamom, že mi zbalila veci a idem do decáku. Ten šok nikomu neprajem. Akákoľvek citová väzba z jej strany bola preč. Úplne som stratil jej lásku, ku ktorej som bol pripútaný. Prišiel som o ňu. Prišiel som o to najcennejšie čo som mal. Maminu lásku, spolupatričnosť, to že niekam patrím, v tom momente som prišiel o rodinu. Nikto sa ma nezastal, nikto mame neoponoval. Ani otec, ani strýko, ani súrodenci. Ostal som úplne sám, citovo pokorený v šoku. Prosil som mamu v žalostnom plači nech ma nedáva do decáku, že už budem dobrý. Strýko to neuniesol a rozplakal sa tiež. Ale nijako mame neoponoval. Bol jej o dosť mladším bratom, o ktorého sa starala keď im ako deťom zomrela nečakane mama. Môj žalostný plač nakoniec zabral, mama sa zľutovala, prehodila citovú výhybku, a z prísnej nekompromisnej mamy sa stala citlivá mama, ktorá mi práve oznámila, že si to celé vymyslela. Tento krutý žart ktorým ma chcela potrestať spôsobil toto: Prišiel som o veľkú časť seba samého (depersonalizácia), pretože som si už netrúfol byť sebou samým, aby som neprišiel o svoju rodinu. Tým že som bol sebou samým sa stalo to čo sa stalo, a ja som už nechcel aby sa to stalo znova, tak som umŕtvil tú časť seba, ktorá to spôsobila. Tým že som umŕtvil tú časť seba ktorá to spôsobila, umŕtvil som aj sebarealizáciu tejto umŕtvenej časti seba (derealizácia). K tomu vo mne zostal aj ten veľmi nepríjemný pocit z okamihu kedy mi bolo oznámené že idem do detského domova. Tento nepríjemný pocit sa stal základom pre môj ďaľší život. Takto bol nastavený život pre mojich ďaľších 45 rokov. Prečo sa u mňa spustil takýto proces, prečo som nereagoval inak? Bol som dieťa a nebol som schopný samostatného života. Bol som závislý(aj citovo) na svojich rodičoch, preto som opustil seba, a nie ich. 














































































 
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one